Divoká zver čelí rastúcim hrozbám z ľudskej činnosti, pričom priemyselné poľnohospodárstvo, odlesňovanie a rozširovanie miest zbavujú biotopov nevyhnutných pre prežitie. Lesy, mokrade a trávnaté porasty – kedysi prosperujúce ekosystémy – sa odstraňujú alarmujúcou rýchlosťou, čo núti nespočetné množstvo druhov do fragmentovaných krajín, kde je potrava, úkryt a bezpečnosť čoraz vzácnejšie. Strata týchto biotopov neohrozuje len jednotlivé zvieratá, ale narúša celé ekosystémy a oslabuje prirodzenú rovnováhu, od ktorej závisí všetok život.
Ako prírodné priestory miznú, divoké zvieratá sú tlačené do užšieho kontaktu s ľudskými komunitami, čo vytvára nové nebezpečenstvo pre obe strany. Druhy, ktoré sa kedysi mohli voľne pohybovať, sú teraz lovené, obchodované s nimi alebo vysídľované a často trpia zraneniami, hladovaním alebo stresom, pretože sa snažia prispôsobiť prostrediu, ktoré ich nedokáže udržať. Toto narušenie tiež zvyšuje riziko zoonotických chorôb, čo ďalej zdôrazňuje ničivé dôsledky narúšania bariér medzi ľuďmi a divokou prírodou.
V konečnom dôsledku ťažký osud divokej zveri odráža hlbšiu morálnu a ekologickú krízu. Každé vyhynutie predstavuje nielen umlčanie jedinečných hlasov v prírode, ale aj úder odolnosti planéty. Ochrana voľne žijúcich živočíchov si vyžaduje konfrontáciu s odvetviami a praktikami, ktoré zaobchádzajú s prírodou ako s nahraditeľným materiálom, a požadujú systémy, ktoré ctia koexistenciu a nie vykorisťovanie. Prežitie nespočetných druhov – a zdravie nášho spoločného sveta – závisí od tejto naliehavej zmeny.
Hoci lov bol kedysi dôležitou súčasťou ľudského prežitia, najmä pred 100 000 rokmi, keď sa raní ľudia spoliehali na lov pre potravu, jeho úloha dnes je drasticky odlišná. V modernej spoločnosti sa lov stal primárne násilnou rekreačnou aktivitou, a nie nevyhnutnosťou pre obživu. Pre prevažnú väčšinu lovcov už nie je prostriedkom na prežitie, ale formou zábavy, ktorá často zahŕňa zbytočné ubližovanie zvieratám. Motivácie súčasného lovu sú zvyčajne poháňané osobným potešením, honbou za trofejami alebo túžbou zúčastniť sa na odvekej tradícii, a nie potrebou potravy. V skutočnosti mal lov ničivé účinky na populácie zvierat na celom svete. Významne prispel k vyhynutiu rôznych druhov, pričom medzi pozoruhodné príklady patria tasmánsky tiger a alka veľká, ktorých populácie boli zdecimované loveckými praktikami. Tieto tragické vymierania sú jasnou pripomienkou…










